Dana vedela, že ak sa naučí milovať samu seba – aj so stomickým vreckom – nikdy nestratí schopnosť milovať a byť milovaná.
V hĺbke srdca cítila, že jej sebadôvera a hodnota nemôžu závisieť od ničoho vonkajšieho – ani od vlastného tela. Jej identita musí stáť na niečom oveľa silnejšom. A tak sa začalo jej najväčšie dobrodružstvo.

Dana začala hľadať, čo jej prináša skutočnú radosť a lásku. Nakoniec to našla v hudbe, viere a pomoci druhým prostredníctvom zdieľania svojho príbehu.
V roku 2016 urobila odvážny krok – presťahovala sa do Nashvillu, aby sa naplno venovala hudbe.

Dnes, ako speváčka a skladateľka, Dana posilňuje mladé ženy, aby sa dokázali pozrieť za svoje takzvané nedokonalosti.
Inšpiruje ich, aby snívali vo veľkom a delili sa o svoje jedinečné dary so svetom. Dana vie, že keď sa rozhodneme žiariť, dávame tým ostatným povolenie urobiť to isté. Je fascinovaná tým, ako ju stómia – vec, ktorej sa najviac bála – vôbec neobmedzila. Naopak, dodala jej odvahu žiť odvážnejšie, než si kedy dokázala predstaviť.

Život so stómiou zmenil Danin pohľad na svet a prehĺbil jej súcit s ostatnými.
A to je niečo, o čom sa oplatí spievať. Dana rada hovorí, že každý má svoju „stómiu“ – v prenesenom zmysle. Každý má svoj príbeh, ranu, zlomenosť, ktorú sa bojí ukázať, lebo si myslí, že ho robí nehodným lásky. Ale keď sa rozhodneme svoje rany prijať a obaliť ich láskou, dokážeme ich premeniť z temnoty na svetlo.